info@iqreal.sk    0949 600 099

Ako sa rozhodnúť pre správne základy domu alebo úlohy geologického prieskumu

O poznaní pozemku a základoch

Proces výstavby je celá veda. Už pri samotnom výbere pozemku potrebujeme vedomosti a skúsenosti fundovaných odborníkov. Bežným ľuďom neviditeľné, pre odborníka samozrejmé pozerať nielen na krásny pozemok, ale vnímať aj znaky a správanie sa podložia pre plánované založenie stavby. Nech prežije aj pravnúčatá. A v tomto nám pomôže...

V minulej časti sme si povedali, čo predchádza žiadosti o vydanie stavebného povolenia k výstavbe rodinného domu. Vcelku jednoducho vyzerajúci proces, ktorý ale dokáže skomplikovať viacero faktorov.

Nie – nehovoríme teraz o neprajných susedoch – to by sme tam dom stavali zrejme iba s tým rizikom, že budeme očakávať najhoršie čo sa týka medziľudských vzťahov. Aj keď tu sa dá pomôcť, zdanlivo neriešiteľné vyhrotené spory a problémy niekedy dokáže vyriešiť mediátor v tejto oblasti a z neprajného suseda sa stane minimálne sused s krédom „ži a nechaj žiť“.

My hovoríme o vhodnom výbere pozemku, jeho poznaní. Geologické prieskumy nie sú v súčasnosti požadovanou časťou k vybaveniu stavebného povolenia. Na príslušných stavebných úradoch však disponujú s dokumentami existujúcich rizík pre výstavbu.Záplavové oblasti, bývalé močariská, oblasti s výskytom zosuvov pôdy, alebo zasypané staré banské štôlne, či jaskynné útvary. Treba však upozorniť, že aj na úradoch majú len existujúce prieskumy, na vašom pozemku možno žiadne prieskumy ani nikdy neboli. A iné riziká – oblasť navážok (či už ílová hlina, stavebná suť, alebo odpad po banskom ťažení, kde je povrch nestabilný a nepoznáme do akej hĺbky navážka siaha) alebo oblasť s pozostatkami starých žúmp a pivníc, ktoré tu ostali po činnosti človeka.

Geologický prieskum si častokrát dáva vypracovať developer pred samotnou kúpou pozemkov s úmyslom budúcej výstavby. Keďže často ide o pozemky, kde je nutné spolupracovať na zmene územného plánu, je treba dôkladne zhodnotiť vhodnosť pozemkov aj z dôvodu podloženia argumentov na rozšírenie obytného územia mesta či obce. Tento proces je dosť zdĺhavý a netrvá mesiac, ale mesiace.

Geologický prieskum

Obr.: https://www.daibau.sk

Developer môže si dať vyhotoviť orientačný prieskum - zisťujú sa ním základné charakteristiky územia na posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo iné využitie z hľadiska geologického, nie územného. Pri väčších stavbách je už aj nevyhnutnosťou a vlastne istou poistkou riešiť podrobný prieskum územia a to už naozaj znamená vyššie náklady súvisiace s jeho realizáciou – tento prieskum je podkladom pre rozhodovanie nielen o možnostiach pre výstavbu, ale aj spôsob zakladania nehnuteľností, ktorý si vysvetlíme. Jeho úlohou je zhodnotenie poznatkov predchádzajúcej etapy prieskumu, realizácia a vyhodnotenie geologických a technických prác, odber vzoriek vody, zeminy i hornín a ich laboratórne posúdenie, geotechnické terénne skúšky a merania. Takýto prieskum nám pomôže odhaliť aj riziko vysokej hladiny spodnej vody. Pretože hlavným činiteľom nestabilných základov je voda – ako jej fyzikálne pôsobenie, tak i chemické zloženie. Rovnako v kopci, hlavne, kde sa doteraz nestavalo, nemôžeme ako laik spoznať, aké je zloženie, či nejde o flyš (rozumej vplyvom dlhodobej sedimentácie – usadzovania, sa vytvorili v podloží vrstvenia hornín rôznej priepustnosti – ide o ílovité a pieskovcové usadeniny. Pieskovec je pomerne dobre priepustný pre vodu, naopak íl nie. A tak vplyvom dlhodobých zrážok môže dôjsť k premočeniu podložia a z dôvodu rôznorodosti jeho zloženia k zosuvom vrstiev.)

Ak ste sa rozhodli pre svojpomocnú výstavbu, stojí za zmienku, že pri výdavkoch niekoľkých desiatok tisíc eur na stavbu je cena základného geologického prieskumu od 600 EUR zrejme zanedbateľnou položkou, ale zabezpečí vám pokojný spánok a aj písomne podložené argumenty pre prípadné problémy s riešením poistných udalostí. Veď zosuvy pôdy v nedávnej minulosti napr. v Nižnej Myšli, Kapušanoch pri Prešove,  kde aj neskolaudované domy museli byť asanované, sú hroznou skúsenosťou.

 

zosuvy

Obr.: Viditeľné zosuvy pôdy v teréne (Zdroj: https://www.minzp.sk/files/press/prednasky/zosuvy_coneco.pdf)

Správne založená nehnuteľnosť na základe týchto poznatkov je zárukou stavby. A takéto poznatky z geologických prieskumov určite pomôžu statikovi pri návrhu zakladania rodinných domov alebo iných stavieb.

Aké sú najbežnejšie spôsoby zakladania stavieb a aké výhody majú?

V praxi je najbežnejším a relatívne najjednoduchším riešením zakladania nehnuteľností  spôsob základových pásov. Projektant v spolupráci so statikom vypracujú dokumentáciu s určením požadovanej hĺbky a hrúbky základových pásov a ich materiálovým zložením – betónová zálievka spolu s debniacimi tvárnicami vystuženými betonárskou oceľou. Zjednodušene vysvetlené - v podstate základové pásy vytvoria nosnú časť obvodových a vnútorných nosných stien a stĺpov, komínov, krbov, prvý stupeň schodiska ale aj priečky s hrúbkou presahujúcou 150 mm.  Vykopú sa ryhy pre základové pásy v požadovanej hĺbke + rezerva na štrkové lôžko na odvodnenie vody (ak sa zakladá na pevnej štrkovej pôde, tento zásyp nie je potrebný).. Na ručné miešanie betónu v dnešnej modernej dobe nepomyslite. V betonárke Vám vymiešajú kvalitný betón požadovanej triedy rovnakých vlastností v každom dovezenom domiešavači a základové pásy máte zhotovené v podstatne kratšom čase – jeden deň a jeden deň. Pri ručnom miešaní betónu nielen miniete omnoho viac času, ale úprimne – kvalita jednotlivých zmesí je rôzna a triedy betónu sa môžu výrazne líšiť a toto pevnosti základov neprospeje.

183270168 952696158830951 7357254926946382861 n 1

Obr.: Armovanie podkladového betónu previazaním so základovými pásmi nad zhutneným podkladom.

Druhou možnosťou zakladania je základová doska. V praxi si ľudia mýlia základovú dosku s podkladovým betónom. Neskôr prídeme k objasneniu rozdielu.

Základová doska zo železobetónu, sa buduje na základe statických výpočtov tam, kde je vyššia hladina spodnej vody, ak by bolo neekonomické budovať základové pásy kvôli prílišnej požadovanej šírke alebo je podložie menej únosné, či rozdielne s rozdielmi v nosnosti podkladu kvôli rôznym druhom zemín, sadaniu. Základová doska je pod celou stavbou celistvá,  je samonosná v celej svojej rozlohe, rovnomerne sa na ňu rozloží zaťaženie. Jej hrúbka je niekoľko desiatok centimetrov, je tvorená spravidla dvojitou armovacou zosilenou mriežkou s previazom betonárskou oceľou. Náročnejšia je aj úprava podkladu pod túto dosku od tkanej geotextílie až po samotné vytvorenie štrkového lôžka na osadenie dosky. Ak by sme v týchto prípadoch použili základové pásy, na stavbe by sa časom mohli objaviť statické praskliny z dôvodu nerovnomerného „sadania“ stavby.

Základová doska1Základová doska

Obr.: Základová doska – armovanie. (Zdroj: https://en.decorexpro.com/)

Niektorí murári či laici nazývajú podkladový betón základovou doskou a to je omyl. Podkladový betón nadväzuje na základové pásy a tvorí len podklad pod budúcu skladbu podláh, nie je nosným prvkom stavby. Preto ak sa budete baviť so statikom, či architektom, na tento rozdiel si dajte pozor.

Popísané postupy sú najčastejším plošným základom (t.j. základové pásy, pätky, rošty a dosky). Niektoré stavby si však vyžadujú osadenie na hlbinných základoch. Patria tu (piloty, kesony, studne, šachtové piliere).

V prípade, že sa stavba bude nachádzať v blízkosti jazera, alebo záplavovej oblasti, základy treba založiť na hlbinných základoch - hlavice z ocele či železobetónu. Takéto hlbinné základy sa používajú pri málo únosnej pôde, alebo pri pôde s vyšším rizikom odplavenia, či zosuve pôdy. Tu sa už bez špeciálnej techniky nezaobídeme. Pri výstavbe rodinného domu sa používajú veľmi zriedkavo. Jedine ak sa chcete vybudovať v blízkosti jazera, kde hrozí nestabilná hladina spodnej vody. V takom prípade sa prenesie zaťaženie do väčšej hĺbky.

Pilóty sú z rôznych materiálov – betón, oceľ, železobetón a v niektorých prípadoch aj drevené stĺpy ktoré sa do podkladu vrážajú a na vrch – teda na hlavice tých pilót sa ukladajú základy. S týmto sa mohli stretnúť ľudia pri výstavbách obchodných centier. Otrasy zvyknú byť výrazné, a tí, čo takúto výstavbu vo svojom okolí absolvovali, to zrejme len potvrdia.

Studne sú oproti plným pilótom duté betónové skruže – preto takýto názov. Po uložení do zeminy sa zabetónuje ich dno a vnútro sa vyplní štrkopieskom, na vrch týchto studní sa potom zakladá železobetónová doska. Používajú sa pri obrovských zaťaženiach a vo veľkých hĺbkach.

Na podobnom princípe sa zakladajú aj kesóny – nemajú však kruhový prierez, ale hranatý – obdĺžnikový a štvorcový a používajú sa pri zakladaní stavieb pod vodou. Logicky ste sa s nimi stretli takisto pri výstavbe mostov.

Pri základoch je dôležité zohľadniť aj nezamrznú hĺbku. Tá sa môže aj v našich zemepisných šírkach líšiť kvôli rôznorodosti podkladov – zväčša je to okolo 80 cm, pri skalnatých horninách a štrkopieskoch je to aj okolo 120 cm. Tieto aspekty však zváži statik pri výpočte potrebnej hĺbky základov. Hĺbka základov sa počíta od výšky upraveného terénu.

Teraz viete elementárne veci, ktoré je dôležité o pozemku z hľadiska zakladania stavby nezanedbať. Máte ešte nezodpovedané otázky? Pri dnešných nárokoch na novostavby a cenách je naozaj na mieste pýtať sa. Pokojne nás navštívte v našej kancelárii, naši odborníci sú vám k dispozícii.